Život Prešova
online
online
J.VLČKO: Treba očakávať, že zosuvy pôdy budú na Slovensku opakovane vznikať
30.03.2012 Bratislava
Bratislava 30. marca (TASR) – Ľudia by mali očakávať, že zosuvy pôdy budú na Slovensku opakovanie vznikať. Bolo tomu tak aj v nedávnej geologickej minulosti. A väčšina súčasných zosuvov sú práve tie staré, ktorých aktivita sa vhodným impulzom obnovila. Pre TASR to uviedol vedúci katedry inžinierskej geológie Univerzity Komenského Ján Vlčko.
"Klimatické zmeny ako zvýšený počet povodní či dlhé obdobia sucha a nárazové zrážky spolu s geologickým zložením a agrotechnickou či inou činnosťou človeka dávajú, obrazne povedané, zelenú vzniku zosuvov," opísal Vlčko. Frekvencia vzniku zosuvov na Slovensku bude podľa jeho slov priamoúmerná zvýšeným zrážkovým úhrnom. Ľudská činnosť totiž vytvára menšiu časť zosuvov.
Zosuvy pritom v mnohých prípadoch vznikajú na miestach, kde už v minulosti boli. Ľudia by preto nemali stavať domy v takýchto oblastiach. Ktoré sú to miesta, to je zohľadnené v mapách zosuvov pôdy. "Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré od 50. rokov minulého storočia zohrávali vedúcu úlohu pri zostavovaní máp s výskytom zosuvov," podotkol Vlčko.
Vopred sa zosuvu dá zabrániť vtedy, ak sa ide cielene vykonať zásah do svahu. "No predtým, ako k tomu dôjde, svah si pozrie inžiniersky geológ a ten dá príslušné vyjadrenie," vysvetlil Vlčko. V prírode, mimo dosahu človeka, budú podľa jeho slov zosuvy samozrejme vždy vznikať. "Pretože evolúcia zemského povrchu je proces nepretržitý a svah zosunutím paradoxne nadobúda na dlhé obdobie rovnováhu," opísal Vlčko.
Keď ľudia spozorujú prvé príznaky zosuvu pôdu, mali by to nahlásiť starostovi obce či na ministerstvo životného prostredia. Svah musí totiž následne preskúmať inžiniersky geológ a navrhnúť opatrenia na jeho stabilizáciu. "V každom prípade, samotní ľudia môžu spraviť ako prvé opatrenie to, že zabránia vode, aby sa dostala do svahu," dodal Vlčko.
"Klimatické zmeny ako zvýšený počet povodní či dlhé obdobia sucha a nárazové zrážky spolu s geologickým zložením a agrotechnickou či inou činnosťou človeka dávajú, obrazne povedané, zelenú vzniku zosuvov," opísal Vlčko. Frekvencia vzniku zosuvov na Slovensku bude podľa jeho slov priamoúmerná zvýšeným zrážkovým úhrnom. Ľudská činnosť totiž vytvára menšiu časť zosuvov.
Zosuvy pritom v mnohých prípadoch vznikajú na miestach, kde už v minulosti boli. Ľudia by preto nemali stavať domy v takýchto oblastiach. Ktoré sú to miesta, to je zohľadnené v mapách zosuvov pôdy. "Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré od 50. rokov minulého storočia zohrávali vedúcu úlohu pri zostavovaní máp s výskytom zosuvov," podotkol Vlčko.
Vopred sa zosuvu dá zabrániť vtedy, ak sa ide cielene vykonať zásah do svahu. "No predtým, ako k tomu dôjde, svah si pozrie inžiniersky geológ a ten dá príslušné vyjadrenie," vysvetlil Vlčko. V prírode, mimo dosahu človeka, budú podľa jeho slov zosuvy samozrejme vždy vznikať. "Pretože evolúcia zemského povrchu je proces nepretržitý a svah zosunutím paradoxne nadobúda na dlhé obdobie rovnováhu," opísal Vlčko.
Keď ľudia spozorujú prvé príznaky zosuvu pôdu, mali by to nahlásiť starostovi obce či na ministerstvo životného prostredia. Svah musí totiž následne preskúmať inžiniersky geológ a navrhnúť opatrenia na jeho stabilizáciu. "V každom prípade, samotní ľudia môžu spraviť ako prvé opatrenie to, že zabránia vode, aby sa dostala do svahu," dodal Vlčko.
www.ZIVOTPO.sk
